Vznik tanca je kladený do obdobia rodovej spoločnosti, kde umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do staroveku, keď k tejto funkcii pribudla ešte funkcia umelecká.
V tejto dobe neexistoval tanec v páre, ale iba sólový tanec - umenie, alebo tanec skupinový - rituálny.
Tanec zaujímal významné miesto v kultúrach Indie, Číny, Japonska, Egypta, Mezopotámie, Palestíny a podobne a vrcholné formy dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych až asi 200 druhov tancov.
V 6. storočí po Kr. vznikol svetský tanec
V 11. a 12. storočí vznikli spoločenské (párové) tance vládnucich vrstiev, (najmä rytierske tance)
V 16. a 17. storočí určoval formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor.
Až do 17. storočia bolo obľúbené spájanie dvoch tancov do páru (tzv. urpaar).
Na prelome 19. a 20. storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný vplyv džezovej hudby (rumba, beguin, samba, boogie-woogie, rock "n" roll, bossa nowa, čača, letkis, shake ...)
Na Slovensku sa v 19. a 20. storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka, valčík a polonéza, po roku 1918 najmä tangoNasledujúca kapitola
